Jdi na obsah Jdi na menu
 


Medveď hnedý (Ursus arctos) je najväčšia európska šelma, nekorunovaný kráľ našich lesov, na Slovensku sa pri prechádzkach prírodou môžeme stretnúť s medveďom hnedým eurosibírskym. Obýva hornaté oblasti vo výške približne 700 - 1 500 m so zmiešanými a ihličnatými lesmi. Žije samotársky v tichých a ťažko prístupných miestach, kde je dostatok vody a lesných plodov. Svoje teritórium si označuje pachovými značkami, výkalmi, ale najmä pazúrmi a záhryzmi na kmeňoch stromov a zaberá 20 - 60 km2. Dĺžka jeho tela je 1,7 - 2,2 m, výška v kohútiku 90 - 125 cm. Dospelé medvede sú v priemere ťažšie a väčšie ako medvedice: samce obyčajne vážia 140 – 320 kg, samice 100-200 kg a majú o čosi menšiu a plochejšiu hlavu. Farba srsti je hnedá s rôznymi odtieňmi od čiernohnedej až po svetlohnedú. Chrup má silný s veľkými očnými zubami. Prsty má zakončené dlhými pazúrmi a aj keď ich nemôže sťahovať do pošiev, vie sa dobre šplhať po stromoch. Veľmi dobre má vyvinutý čuch. Človeka alebo zviera dokáže zavetriť aj na 5 kilometrov. Aj jeho sluch je veľmi dobrý, no na druhej strane nemá až taký dobrý zrak ako iné šelmy a nehybné predmety rozozná iba na menšiu vzdialenosť. Pohybuje naraz obidvoma nohami z jednej strany a preto má kolísavú chôdzu. Na rozdiel od iných šeliem medvede nemajú vyvinutú takmer žiadnu mimiku tváre a jej výraz sa nemení. Kvôli tomu je ťažké zistiť či je pokojný , alebo sa chystá zaútočiť. Aj keď vyzerá ťarbavo, na krátku vzdialenosť dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť a ani najrýchlejší bežec mu neutečie. S príchodom zimy, keď začne padať prvý sneh, sa medveď utiahne do svojho brloha, ktorý preňho nie je problém pripraviť. Postačia mu mladé smrečiny, zvalený strom, skalný previs. Do brlohu vchádza zadkom a dáva si pozor, aby zanechal po sebe čo najmenej stôp. Po napadnutí snehu je potom dôkladne utajený a ukladá sa na zimný spánok. Nie je to ale pravý spánok. Je to vlastne polospánok, určitá letargia, z ktorej sa občas preberie a poprechádza sa okolo svojho brloha. Jeho telesná hmotnosť môže počas zimy poklesnúť až o 20 %. Na jar vychádza zo svojho zimného brloha vychudnutý a vyhladnutý a prvým jeho počinom je, že sa ide napiť vody. Hľadá si akúkoľvek potravu, či už rastlinnú ( pasie sa na šťavnatej tráve, obžiera mladé výhonky stromov ) alebo živočíšnu v podobe uhynutej zveri. Orientuje sa čuchom. Neskôr sa zloženie potravy medveďa vylepšuje a výrazne sa zlepší aj jeho kondícia.

Obrazek

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA